Komentár

Našiel som jeden zdroj, kde sa uvažuje o tom, či bol naozaj sv.atanaz exkomunikovaný pp.Liberiom a tam sa vysvetluje, prečo niektorí ludia si myslia, že bol Atanaz exkomunikovaný Liberiom:
https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-ecclesiastical-history/article/liberius-athanasius-and-the-roman-synod/67FF35EAED46A369C33FCFD72FAC1775
Dôsledky rímskej synody
Nech už boli Liberiove počiatočné pocity voči Atanázovi akékoľvek, na konci svojho prvého roku v úrade Atanáz dokázal, že skutočne predstavuje záťaž pre Liberiovo chápanie tradičných povinností a autority Ríma v záležitostiach cirkevnej disciplíny. Ten istý text, v ktorom Liberius uvádza, že prostredníctvom svojich presbyterov požadoval, aby sa Atanáz zúčastnil rímskeho odvolacieho konania, pokračuje: „Poslal som Atanázovi list prostredníctvom vyššie uvedených presbyterov, v ktorom bolo uvedené, že ak nepríde, má vedieť, že je cudzí spoločenstvu s rímskou cirkvou.“
Poznámka pod čiarou46 Liberius ďalej hovorí, že Athanasius „odmietol prísť“ – odmietnutie, naznačuje Liberius, ktoré ospravedlňuje Liberiovu exkomunikáciu Athanasia v roku 356/7.
Poznámka pod čiarou47 Táto správa zle zodpovedá štandardnému názoru, že Liberius bol koncom roku 352 získaný na Atanázovu stranu, ale nič na správe nie je inherentne neuveriteľné. Liberiova správa je kľúčová v tom, že potvrdzuje, že Liberius a rímska synoda konali v súlade s rímskou tradíciou a nie v Atanázovom záujme, keď žiadali odvolací proces.

Červenou zvyraznený text je z listu pp.Liberia, kde píše o tom ako napísal sv.Atanazovi a vyžadoval od neho, aby prišiel do Ríma sa obhajiť. Nepriamo hrozil Atanazovi exkomunikaciou, ked nepríde na Rimsku Synodu resp. do Rima sa obhajiť. Kedže neprišiel, tak sa domnievaju ako papež hrozbu uskutočnil, avšak v poznamke 46 a 47 môžeme vidieť, že táto DOMNIENKA o exkomunikacii je len na zaklade skutkov, ktore nasledovali a niektorých fráz, ktore naznačovali exkomunikaciu, ale nie na zaklade doslovného znenia slov či dokumentu, ktorý by jasne definoval exkomunikaciu Atanaza:
https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-ecclesiastical-history/article/liberius-athanasius-and-the-roman-synod/67FF35EAED46A369C33FCFD72FAC1775
46
' litteras etiam ad eundem per supradictos presbyteros dedi, quibus continebatur, quod, si non ueniret, sciret se alienum esse ab ecclesiae Romanae communione': Studens paci , CSEL lxv.155.13–15.
47
Tamtiež , 155.15–22. Liberiova exkomunikácia Atanáza sa spája s udalosťami roku 352 slovami „secutus denique litteras caritatis uestrae“ (155.16–17). Toto prepojenie je zámerne ambivalentné. „Denique“ môže naznačovať logické prepojenie, ktoré naznačuje, že Liberius sa rozhodol nasledovať exkomunikáciu východných biskupov kvôli Atanázovej neposlušnosti. Takéto formulovanie by Liberiovi umožnilo za priaznivejších okolností tvrdiť, že svojim oponentom urobil minimálne ústupky. Liberius však pravdepodobne chcel, aby východní biskupi chápali tento výraz v jeho chronologickom zmysle, „konečne“ alebo „napokon“: porov. É. Amann, „Libère“, in A. Vacant a ďalší (eds), Dictionnaire de théologie catholique , ix, Paríž 1926, 631–59 na str. 647: „enfin“; Caspar, Geschichte , 170 pozn. 6: „skľúčená“; G. Thompson, „Najstaršia pápežská korešpondencia“, nepublikovaná. PhD diss. Columbia 1990. Porovnaj Pro deifico timore, kde Liberius explicitnejšie priznáva svoje obdobie nesúladu s frázou „quando deo placuit“: CSEL lxv.168.12. Toto často prehliadajú učenci, ktorí tu vidia Liberia v naivne neuveriteľnej lži, ktorý tvrdí, že Atanáza exkomunikoval už v roku 352: VC De Clercq, Ossius z Cordoby: príspevok k dejinám konštantínovského obdobia , Washington, DC 1954, 423 pozn. 68, 425; G. Senneville-Grave, Sulpice Sévère: Chroniques , Sources Chrétiennes cdxli, Paríž 1999, 452; porov. Brenneckeho jemnejšia pozícia: Hilarius , 277–8. L. Duchesne toto čítanie už dávno zdiskreditoval: 'Libère et Fortunatien', Mélanges d'archéologie et d'histoire xxviii (1908), 31–78 na s. 44, 53–9. Niektorí berú Liberiov list Quia scio (CSEL lxv.170.16–171.3), ktorý naznačuje, že Liberius exkomunikoval Atanázia pred jeho vyhnanstvom: Pietri, Roma , 239 n.1; Chapman , D. , „ Napadnuté listy pápeža Liberia “, RB xxvii ( 1910 ), 22 – 40 Google Scholar na s. 39. Tieto riadky sa týkajú Studens paci , nie udalosti v roku 352: Duchesne, 'Libère', 48; Brennecke, Hilarius , 126 n. 76.

Na konci članku je fotka s chronologickými udalosťami, ktore sa týkali pp.Liberia a Atanaza, pričom exkomunikacia Atanaza tam ani nie je

https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-ecclesiastical-history/article/liberius-athanasius-and-the-roman-synod/67FF35EAED46A369C33FCFD72FAC1775